V minulosti ste dosahovali úspechy v autokrose. Prečo ste v predošlom roku presedlali na rallykross?
„V roku dvetisíc, keď som začínal pretekať, bola konkurencia ešte slušná. Na pretekoch sa zišlo v našej divízii aj tridsať pretekárov. Autokros však začal na Slovensku dosť upadať, v moje triede štyrikrát štyri sme často prišli na preteky len štyria-piati. Jednoducho, seriál bol pre mňa nezaujímavý, chýbala mi väčšia konkurencia, navyše, už dávnejšie som pokukoval po rallycrosse. Problém bol ale v tom, že na Slovensku sa v minulosti nekonali žiadne preteky. Až v predošlom roku sa začala písať história rallycrossu pretekmi na Slovakia ringu. Ešte rok predtým som štartoval na jednom podujatí mimo Slovenska a zapáčilo sa mi to. Všetky tie okolnosti ma naštartovali až tak, že sme prerobili auto a presedlal som z autokrosu na rallycross.“
V čom sú podľa vás najväčšie rozdiely medzi oboma motošportami a na čo ste si museli najviac zvykať?
„Najväčšie rozdiely sú v aute, ktoré má menšiu svetlosť výšky a tvrdší podvozok. Čo sa týka pneumatík, používajú sa takzvané slicky, ale pritom sa s nimi jazdí aj po šotoline. A rozdiel je aj v profile trati, kde je jedna zákruta s názvom “joker lap” navyše. Jazdec ňou musí raz prejsť a je jedno, v ktorom kole, takže sa musí dosť taktizovať.“
Povzbudilo vás druhé miesto v otváracích pretekoch tohtoročnej sezóny na Slovakia Ringu za obhajcom vlaňajšieho triumfu Oliverom Gruberom?
„Prvotným impulzom bola pre mňa vlaňajšia sezóna. Z ôsmich podujatí som štartoval na piatich a i napriek tomu sa mi podarilo skončiť na konečnom štvrtom mieste. Vtedy sme si povedali, že v tomto roku odjazdíme komplet celý seriál. Samozrejme, druhé miesto na úvodných pretekoch na Slovakia ringu ma utvrdilo, že ideme správnym smerom.“
S akými predsavzatiami ste nastupovali do novej sezóny?
„Myslím si, že každý, kto preteká, chce získať titul. Naše predsavzatia boli rovnaké. Chceli sme získať triumf a som veľmi rád, že sa nám to podarilo. Doslova som povedal, že získam titul a skončím s jazdením (smiech)… Ale neviem, či to na sto percent dodržím. Do auta sme aj vďaka sponzorom investovali nemalé financie, takže momentálne ho nemienim predať. V budúcej sezóne ale absolvujem len zopár podujatí. V prvom rade chcem viac času venovať malému synovi, ktorého možno nechám vyskúšať jazdiť motokáry.“
Po druhom kole ste sa ujali vedenia v seriáli, no v 5. kole sa pred vás dostal Rakúšan Karl Schadenhofer. Po predposlednom kole ste išli do čela opäť vy so sedembodovým náskokom. Dráma ako sa patrí až do konca, súhlasíte?
„Aj preto bol seriál nesmierne zaujímavý. Raz som bol hore ja, potom zas Schadenhofer. Bodové rozdiely boli naozaj minimálne.“
Pred posledným finále v poľskom Bednary ste si vybojovali pol position a všetko ste mali vo svojich rukách…
„Nechceli sme nič podceniť a do finále sme obuli nové pneumatiky. Auto sa následkom toho na štarte akoby zalepilo a z pol position som sa prepadol na tretie miesto. V druhej zákrute Maďara Csendesa mierne potočilo, mne zas auto zrýchlilo a následne som sa s ním dostal do kontaktu koleso o koleso. Predok auta mi vymrštilo do vzduchu a pri dopade odstrihlo obe poloosy. Bol koniec a zvyšok finále som sledoval už len ako divák. Možno, keby som chvíľu vyčkal, tak by to tak nedopadlo, ťažko povedať… Jednoducho, bola to súhra okolností, ktoré vyústili do našej kolízie. A to pred pretekmi panovala v našom tíme dobrá nálada, chceli sme posledné podujatie zvládnuť skôr takticky, vedeli sme, že nemusíme finále vyhrať. Potrebovali sme si len ukontrolovať umiestnenie Schadenhofera, pred ktorým sme mali sedembodový náskok. Keď si však nasadíte prilbu, adrenalín stúpa a na taktiku príliš nemyslíte. Každý chce vyhrať, preteky sa jazdia na hrane a každé aj menšie zaváhanie môže znamenať kolíziu.“
Našťastie pre vás s dobrým koncom. Boli to veľké nervy bezmocne sledovať dojazd finále, v ktorom sa rozhodovalo o medailových priečkach bez vás?
„Obrovské, to sa slovami nedá ani opísať. Priznám sa, že hneď po kolízii som si aj poriadne zanadával. Finále ale malo zaujímavý priebeh, ktorý mi v tej situácii, v akej som sa ocitol, vyhovoval, keďže ďalší z maďarských pretekárov Tajmel všetkým výrazne ušiel. Dve kolá pred koncom však dostal hodiny a Schadenhofer sa naňho dotiahol. V prvej chvíli sme si s otcom mysleli, že už je to v háji, ale Tajmel si férovo udržal prvenstvo a Schadenhofer skončil druhý, čo mi stačilo na zisk titulu.“
Keď sa obzriete za sezónou, ako znie vaše bilancovanie?
„Byť prvým slovenským majstrom Zóny strednej Európy v rallycrosse je krásny pocit. Mám však zmiešané pocity, pretože vo finálových jazdách ma sprevádzala väčšinou smola. V tréningoch a v rozjazdách som dokázal dosiahnuť veľmi dobré časy, niekoľkokrát som si vyjazdil aj pol position, ale vo finále nám chýbal kúsok športového šťastia. Mrzí ma, že som aspoň jedno finále nedotiahol do víťazného konca, pritom viem, že jazdecky som na to mal. Ralycross však nie je len o samotných pretekoch, je to jeden nekonečný kolotoč. Veľa času zaberú rokovania so sponzormi, údržba auta, ale aj cestovanie. Veľmi mi pomáha môj otec, ktorý, čo sa týka nielen prípravy auta, robí doslova full servis. Asi v polovici sezóny som si povedal, že ak sa mi podarí získať titul, tak mu dám prívlastok veľmi drahý. Náklady v seriály Zóny stredne Európy v rallycrosse sú porovnateľné so seriálom majstrovstiev Európy v autokrose v divízii štyrikrát štyri. Medzi najvyššie finančné položky sa radia pneumatiky. Na jedny preteky miniete aj dve sady. Aj preto by som sa chcel poďakovať všetkým sponzorom, bez pomoci ktorých by som nedosiahol tento úspech.“
Ktorý z titulov v Zóne strednej Európy pre vás znamená viac, v autokrose alebo v rallycrosse?
„Ani jeden titul nevyvyšujem nad druhý, oba sú pre mňa veľmi cenné. Obidva som dosiahol v kvalitnej konkurencii skúsených jazdcov a o to majú pre mňa väčšiu cenu.“ mp
Zdroj: Tempo Noviny – originál TU